Želania alebo ako si ma našlo Tajomstvo

Mám 32 rokov a pred 2 týždňami so si kúpila túto úžasnú knihu Tajomstvo spolu aj s Tajomstvom príťažlivosti sŕdc... výhodný set ... „No nekúp to!“ :o)
Dlhšie som uvažovala nad touto knižkou. Veľmi ma lákala, aj keď som nevedela (vážne som to nevedela a ani som nepátrala po jej obsahu len ma neskutočne priťahovala) čo je jej obsahom. Dni plynuli ako voda a v kníhkupectvách sa objavila druhá napohľad zaujímavá knižka Tajomstvo príťažlivosti sŕdc...až vtedy som okom nahliadla do knižiek a WAW to musím mať. Pokušenie veľké a k tomu vo výhodnom sete spolu s Tajomstvom. No ale keď som si spočítala peniažky, stále som ich nemala toľko, aby som si knižky kúpila. Napriek tomu v mysli som stále myslela na to, ako by som sa k nim dostala, ako by som si ich kúpila, alebo kto by my ich kúpil k nejakému sviatku. Sviatky boli a sú ešte ďaleko a tak som myslela ďalej ako ich získať.. a tu zapípala smska a mne sa na účet pripísala celkom pekná suma Eur, bol to preplatok. Chápete bol preplatok, nie upomienka ani faktúra.Hneď som vedela ako časť z neho využijem :o)
Ako som začala Tajomstvo čítať začali sa mi vynárať skutočnosti z minulosti, ktorým som nerozumela doteraz, a keď som čítala pasáž o tom ako aj knižka dokáže pritiahnuť človeka, nebolo o čom už rozmýšľať ... naozaj to funguje ...
Ale aby som sa dostala k tomu ako sa mi plnili želania dobré aj zlé bez toho, aby som vedela akú silu majú myšlienky a túžby.
Bol rok 1989 - letné prázdniny, všetci okolo mňa mali svoje bicykle, len ja som jazdila na požičanom. Väčšina detí nosila rifle, len mne ich nechcela mama kúpiť, lebo .... vždy bolo nejaké lebo. A tak som si sama zaželala na Nový rok (1.1.1990) o polnoci von pri sviečke bicykel za koncoročné vysvedčenie a pomyslela som si ešte, že za ďalšie vysvedčenie by to mohli byť rifle. Možno si poviete, no veď hej, keď sa dobre učíš a potom povieš rodičom, tak Ti ho kúpia. No ale ja som sa stále dobre učila a o tom, že chcem bicykel (modrý favorit) som nikomu nepovedala, len som to brala ako samozrejmosť (ani neviem prečo) – proste som ho veľmi chcela a rátala som s tým, žeby rodičov mohol napadnúť bicykel za vysvedčenie. Vysvedčenie prišlo ako každý rok – výborne (nečakala som darčeky, nikdy neboli za vysvedčenie, ale verila som v bicykel), otec ma zobral von, že ideme do obchodu. Bolo to nie do potravín ako som predpokladala, ale do cyklošportu a tam ma čakal už môj vysnívaný bicykel. Waw, to je super ... pomyslela som si a hneď som vedela, že na Nový rok (1.1.1991) si budem želať rifle. A tak aj bolo, ako pred rokom aj teraz Nový rok polnoc 1.1. 1991 a ja si želám rifle. Želám si to sama, v mysli. Chcela som bledomodré. Doma som o tom nehovorila, lebo mama bola zásadne proti rifliam. A tak školský rok plynul, prišlo vysvedčenie, ktoré nesklamalo. Ale keďže som mala ešte po vysvedčení preteky, moja cesta s mamou smerovala do Bratislavy na MS. Po skončení pretekov mi povedala, že ideme nakupovať a kúpil mi bledomodré rifle, o ktorých som toľko snívala.
VTEDY SOM VERILA V SILU POLNOCI NOVÉHO ROKU, KEBY SOM VEDELA, ŽE NEMUSÍM ČAKAŤ NA ĎALŠÍ NOVÝ ROK SO ŽELANÍM :o)) ...
Teraz by mal nasledovať ďalší Nový rok a ďalšie želanie a to nebolo, lebo prišli prvé zdravotné problémy, iná škola, záujmy a ja som zabudla žiadať si, želať,... veď je to sprostosť ... a tak sa moje dobré želania prestali plniť – prestala som veriť a pozitívne myslieť. Ale tu môj príbeh nekončí.
... lebo chcem poukázať na to, že čo si prajete a silno to prežívate – sa splní. A NIELEN TO DOBRÉ.
Bol posledný prázdninový týždeň v auguste 1996, s kamarátkou sme preberali nastupujúcu školu, čo sa udialo cez prázdniny a samozrejme letné lásky. Ja som nemala zrovna to šťastie na super koniec a tak som ešte uvažovala nahlas nad tým, čo by mi možno letnú lásku zachránilo. „Možno, keby sa mi niečo stalo ... povedala som nahlas aj kamarátke. „ Keby sa mi niečo stalo a ja som skončila v nemocnici a ON by ma prišiel pozrieť, MOŽNO BY SI UVEDOMIL, že ma mohol stratiť.“ Emócie boli veľké, veľmi mi na tom záležalo, aby som letnú lásku nestratila. Na ten večer sme nemali nič v pláne len „babské keci o chalanoch“. O chvíľu prišiel bratranec, či ešte poslednýkrát cez prázdniny neskočíme na biliard do neďalekej dediny. Prečo nie? Išli sme teda domov (k babke) po auto, čo nám nechali jeho rodičia. „Ale šoférovať budem ja! – povedal bratranec. „OK“ – odvetila som. Sadli sme do auta a išli sme po kamarátku, s ktorou som kecala o chalanoch. Auto sme odstavili na krajnici cesty a čakali sme na ňu. Keď nastúpila do auta, bratranec ma požiadal aby som si sadla za volant, a aby som to odšoférovala ja, že si to rozmyslel. Nebol problém, sadla som za volant a išlo sa. Prešli sme dedinu, druhú a na konci tretej som sa opýtala posádky auta koľko je hodín. Neviem prečo. „Bude deväť.“- auto prešlo ešte pár metrov, keď nás oslnil diaľkovými halogénkami nezodpovedný šofér, ktorý nereagoval ani na naše blikanie a vtom TRESK. Zrazu sme stáli. A aby som tento príbeh skrátila, lebo aj tak je už dlhý, uvediem len dôležité momenty. Havarovali sme, vrazili sme do stojaceho neosvetleného Mercedesu bez trojuholníka. Naša „embéčka“ namraky, bratranec spolu s kamarátkou boli našťastie v poriadku, len ja som skončila s dolámanou tvárou. Vraj stáli pri mne všetci anjeli, lebo som mala vážny úraz lebky. Skončila som v nemocnici, ale moja láska za mnou neprišla, lebo sa bála. Neprišla do nemocnice a ani potom, nikdy viac. A tak sa mi splnila túžba skončiť v nemocnici, ale nič sa tým nevyriešilo, lebo som si vravela, že MOŽNO to pomôže, keď príde za mnou. ČO SOM SI PRIALA SA SPLNILO. BOHUŽIAL NEBOLO TO PRÍJEMNÉ. PRETO SI STRÁŽTE SVOJE MYŠLIENKY, NEGATÍVNE RÝCHLO NAHRAĎTE POZITÍVNYMI. Ja som vtedy nevedela, že naozaj nehodu môžem privolať myšlienkami a presvedčením a ani vo sne ma nenapadlo, že sa to stane tak rýchlo.
Ale teraz čítam Tajomstvo, čomu som nerozumela, už rozumiem prečo sa tak stalo a o čom si myslela, že je nedosiahnuteľné, viem že to tak nie je a MÔŽEM TO MAŤ. Tajomstvo tu bolo, je a bude, bude len plniť naše priania. Tak pozor na to, čo si želáme.
Cítim sa skvele a ďakujem za všetko čo mám a aj VÁM, že ste si prečítali môj príbeh.

· Pridal meggienka d�a 14.05.2009· 2 Koment�rov · 4523 Pre��tan� ·

Koment�re

Veľmi pekné a fakt pravdivé.Všetko čo si prajeme, sa splní. Preto POZOR na priania

Ja som tajomstvo este necitala, momentalne citam moc nasho poedomia od murphyho.ked som sa dostala k tejto stranke, tak som sa rozhodla, ze precitam aj tajomstvo. Tak som vcera bola v knikupectve, vravim si pozriem este na nete, mozno bude lacnejsia. Nakoniec na obede medzi recou vravim, ze si chcem kipit tuto knihu a kolega na to, ze ja ju mam a ak chces tak ti ju predam lacnejsie. Tajomstvo si ma naslo a tesim sa az ho zacnem citat

Prida� koment�r

Hodnotenia