Nové auto v práci

Moje prvé zamestnanie, rok 1999. (samozrejme, že ma k nemu pritiahlo tajomstvo).
Stal som sa malým členom jednej rodinnej firmičky. Bol to obchod so svietidlami. (už tam nepracujem, ale veľmi rád tam občas zájdem, pretože sú to príjemní ľudia). Ja som nastúpil ako univerzálny pracovník, takže som robil všetko, čo bolo treba. Moja papierová funkcia bol skladník. Jedna z mojich povinností bola dodávka svietidiel zo skladov na predajňu, alebo k zákazníkovi. Bola mi pridelená staručičká fordka, ktorá sídce jazdila, ale všetko v nej vŕzgalo. Mala veľmi malý kufor, takže som niekedy musel urobiť aj dva výjazdy, aby som všetko rozviezol. To bol jeden z dôvodov, prečo chcieť nové. Zašiel som za vedúcim a hovoril o tom, ako by bolo vhodné väčšie auto, že to staré už dosluhuje. On:"Dobre dobre. Pozrieme sa na to a niečo vymyslíme". Samozrejme, že sa dlho nič nedialo. Takže prišiel čas na druhý pokus. Posťažoval som sa, že auto už dobre neštartuje a že tam stále niečo búcha a klepe. Čo myslíte, že sa stalo? Nič. Auto dali do opravy, vymenili batériu, premazali. Ach! Už som to skúšal aj cez kolegyňu, ale márne. Vtom svitla jasná myšlienka: "Ideš na to zlou cestou". No jasné. Teraz to skúsime inak. Chce to nové auto, takže bude nové auto. Nevedel som ako, ani kedy. Vedel som len jedno: Nové auto bude. Nielen, že tomu verím, ale už sa aj teším ako si na tom novom novučičkom poriadne zajazdím. Priznám sa, sám som bol prekvapený, ako rýchlo tajomstvo pracovalo: Tri dni na to sa to stalo. Rana ako z dela. Stojac na križovatke do mňa nabúral rýchlo idúci vodič a odrazil ma do auta predo mnou. Fordka bola vybavená. Rozbitá z predu aj zo zadu. Mne sa nič nestalo. Trochu som si narazil koleno, ale to rýchlo prešlo. O pár dní som už jazdil na úplne novom, veľkom a voňavom aute.
Moja kolegyňa dodnes tvrdí, že to bola náhoda, ale ja viem, že to bolo tajomstvo.

· Pridal Ericek d�a 03.09.2008· 2 Koment�rov · 2497 Pre��tan� ·

Koment�re

Mam velmi podobnu skusenost, aj ked motivacia nebola uplne "kosher". Rozbil som auto, kupil som si druhe take iste (jazdene). To bolo trochu oskrete a este sa mi podarilo natuknut si zadok predtym ako som ho stihol poistit.

Aby som to skratil naramne by sa mi hodilo, keby ma niekto nabural zozadu a jeho poistovna by mi to cele zacvakala (a este by som zarobil pouzitim nahradnych dielov z toho predosleho auta). Uvazoval som aj, ze sa s niekym dohodnem, komu by nevadila poistna udalost na PZP. Dlho som o tom rozmyslal a predstavoval si ako ma niekto zozadu "tukne" - nie moc silno ale presne. Tusim som o tom uvazoval nejake dva mesiace a potom som raz prudko zabrzdil na krizovatke a hadajte co? Vobec som si to auto za mnou predtym nevsimol, ale naburalo ma takmer presne tak ako som si to predstavoval. Dal som to opravit, poistovna zaplatila a este som nieco aj zarobil.

To bolo este predtym ako som cokolvek cital o Tajomstve.

Vedel som vsak s istotou, ze som to privolal tym, ze som si to zelal. Da sa povedat, ze zelania sa mi plnili cely zivot aj ked nie vsetko a nie uplne presne ako som chcel (teraz uz viem, ze problem bol v tom, ze som ja nebol uplne presny vo svojich zelaniach) a s dost dlhym oneskorenim. Vzdy som si spatne uvedomil, ved taketo nieco som si pred casom vlastne zelal. Jednemu kamosovi som po tejto prihode s autom povedal: "Musim si davat pozor na to, co si zelam, lebo sa mi zelania plnia." To bolo pred rokom.

Potom po par mesiacoch prislo este jedno vyrazne splnenie zelani ohladom prace v zahranici v priebehu minuleho roka (napisem nabuduce do prislusnej kategorie) a teraz pred vianocami sa mi dostala do ruk kniha Tajomstvo - po dvoch velmi podobnych knihach, z ktorych tu prvu som kupil celkom nahodne na ceste z dovolenky na letisku v Indonezii

Prida� koment�r

Hodnotenia