Duálna duša

"Dajte mi svoje dieťa, a vychovám z neho svätca alebo vraha". Vraví sa, a toto tvrdenie poukazuje na význam detstva pre náš ďalší vývoj. A je to naozaj tak.
Moje detstvo nebolo s tých šťasných, otec ma týral psychicky i fyzicky a mama to radšej nechcela vidieť. Mottom v našej rodinke bolo, aby bolo navonok všetko dobré, aby ľudia nevideli, nevedeli... A tak som sa s tým začala zmierovať. Asi to je normálne, myslela som si. Otec má byť drsný a krutý. Nezaslúžim si nič dobré, nie som nič a nikdy nič nebudem. Aké ničivé emócie a myšlienky som zasievala do mojej detskej mysle.
Ako som rástla, začal sa vyplňovať Zákon príťažlivosti. V puberte som bola zakríknuté dievča, ktoré bolo každému na posmech, o nápadníkoch mohlo len snívať, a aj zo známkami to bolo len tak tak. Závidela som mojim úspešnejším a krajším spolužiačkám, ktoré boli obletované a vo všetkych smeroch veľmi úspešné. Ja som medzi V.I.P triedu nepatrila.
Na vysokú som sa dostala náhodou. Bola som prekvapená, aký nadherný vzťah majú moje spolužiačky s otcami. Volávali si a chodili spolu do kina. Dievčatá radikálne zmenili môj výzor, začala som sa krajšie obliekať, a maľovať. Začala som zaujímať chlapcov, no moje vnútro ostávalo stále rovnaké. Utiahnutá, zakríknutá, stále som mala pocit, že ja nemôžem byť ľúbená. A moje vzťahy? Išli ako cez kopír. Priťahovala som si presne takých mužov, akých som vnútorne "chcela". Vraveli mi, že za nič nestojím, slovne ma ponižovali, smiali sa mojim nápadom a snom. A tak som sa motala z jedného nevydareného vzťahu do ďalšieho podobného.
V máji 2007 som skončila vysokú školu, a prežila pár zúfalých nocí, kedy som nadávala a plakala, prečo ja nemôžem byť milovaná. Na internete som sa dostala k filmu The Secret. Pozerala som ho stále dookola, až kým som sa nezžila s každou jeho myšlienkou. Kúpila som si veľký poznámkový blok, a napísala som si ciele, ktoré chcem dosiahnúť. A nebolo ich málo. Najviac som sa venovala môjmu vytúženému partnerovi. Opísala som ho do najmenších detailov, a túto predstavu som si niekoľkokrát denne vizualizovala. Nestarala som sa o to, ako a kde sa stretneme. A? o pár mesiacov ma cez internet oslovil jeden zaujímavý muž, dlho sme si písali, a potom sme si zašli na kávu. Neboli to žiadne blesky, ale postupne sme sa spoznávali, a odstupom času som zistila, že on je ten Muž z poznámkového bloku. Vzájomne sa milujeme a ctíme, a v septembri máme svadbu. Začala sa mi dariť práca, robím to, čo ma baví a môj život je nádherný. A co na záver? Tajomstvo funguje a rada budem jeho posolstvo šíriť ďalej...

· Pridal mykaellle d�a 26.05.2009· 14 Koment�rov · 10693 Pre��tan� ·

Koment�re

jaaaj krasny pribeh....drziim palce

teda to je naozaj pútavý príbeh, si veľmi odvážna a silná a držím ti palce, lebo taký začiatok života si nezaslúži nikto. si skvelá

PRESNE NO CO POVEDAT PEKNE PACI SA MI TO

aj ja sa pripajam k prianiam a zelaniam ostatnych...
krásny pribeh.... az mi vtisol slzy do ociiii, prajem ozaj len a len krasny zivot, ale ved ty vies akona to aby taky bol.... si uzasne stvorenie a zasluzis si od zivota len to naj.... prajem z celeho srdca....

vela stastia ti prajem

Prida� koment�r

Hodnotenia

Perfektn�!		100%	[9 Hlasov]
Ve�mi dobr�		0%	[�iadne hlasy]
Dobr�		0%	[�iadne hlasy]
Priemern�		0%	[�iadne hlasy]
Biedny		0%	[�iadne hlasy]