Ako som stratil svojho najbližšieho

A keď som sa od rodičov dozvedel že sa sťahujeme, bol som zaslepený sebeckou radosťou, a pritom som nemyslel na to že mojho miláčika musíme nechať na chate pretože do bytu sa nehodil. Prešlo celé leto a až keď som sa nasťtahoval, uvedomil som si že sme ho tam nechali. Chodili sme k nemu každé 3 alebo 4 dni. Ale on bol strašne navyknutý na mňa a nevydržal bezomňa ani jednu jedinú noc. Bola už zima a dni boli ľadové a tmavé. Ešte teraz si pamatám ako som s ním sedel v starom kresle a pozeral sa vonku ako padá sneh. Keď som odchádzal nikdy by ma nenapadlo že je to naposledy keď ho vidím. Mal labky na plote a silno plakal. Taktiež aj ja. Po pár dňoch som sa od rodičov dozvedel že Benny už 3 den nie je doma. Hneď mi pred očami prebehol celý jeho život. Verte že toto píšem so slzami v očiach. A aj teraz pár mesiacov po tom ako mizol sa v noci budím s pláčom a mám pocit že mám vážne psichycké problémi. To tajomstvo som poznal, ale strata svojho najbližšieho bolý. Pardon, už to nezvládam písať ďalej ... :(

· Pridal Phill_Me d�a 17.04.2012· 3 Koment�rov · 2510 Pre��tan� ·

Koment�re

Ahoj, ja viem aké to je...Aj ja som stratila svojho miláčika..Psa a pred pár dňami aj kocúra, ked som stratila pred troma rokmi psa, ja som bola úplne mimo, plakala som furt aj v škole, ale postupom času som si nato zvykla, ale trvalo to dlho, dnes už mám nového..ktorého veľmi ľúbim a Ty sa netráp, život ide daľej a ver aj v to, že on by nechcel aby si sa trápil.Lebo on vedel, že si ho mal rád...a aj on teba a život ide daľej..nemôžeš sa trápiť na veky..držím palce aby si sa netrápil a aby si bol šťastný ako si to aj ty zaslúžiš

Prida� koment�r

Hodnotenia