Bolesť

Tento príbeh bude znova z čias, kedy som bol na vojne. Viem, že už týchto príbehov som napísal dosť, ale bolo to obdobie, kedy som s tajomstvom začínal a teda používal všade, kde sa len dalo. Takže rok 1998, vojenský útvar, všade okolo "krásna" zeleň. Výcvik vojakov je skutočne náročný na psychiku, ale hlavne na fyzičku. Denne sme absolvovali namáhavé cvičenia, behy, rambodráhy, pochody a zrýchlené presuny. To všetko v plnej zbroji a výstroji vrátane vojenskej obuvi "kanady". Kto ich mal niekedy na nohách, vie, že je to tvrdá, ťažká a neforemná obuv. Pri fyzickej záťaži sa na mne podpisovala práve táto obuv. Začal som mať bolesti v chodidlách, hlavne v kostičkách prstov a nartu. Bolesť sa stále stupňovala a pri výcvikoch som mával veľké bolesti. Dospelo to do štádia, kedy som už nemohol kanady obuť a bol som tak donútený zavítať na vojenskú ošetrovňu. Lekár usúdil, že môžem dostať tri dni úľavy a nosiť len "perfektné zelené kecky" Skutočne to bola úľava, no tri dni prešli a šup znova do kanád. Bolesti stále pretrvávali, no nedalo sa už nič urobiť. Bolesť, nebolesť, si raz armáda, musíš byť chlap, žiadne úľavy už nedostaneš. Nuž musel som si pomôcť sám. Vedel som ako na to, ale bolesť bola tak neznesiteľná, že mi bránila pozitívne myslieť. Vytvárala vo mne napätie cez ktoré som sa nedokázal preniesť. Keďže napätie mi v tom bránilo, vedel som, že ho musím odstrániť. Určil som si teda plán. Našiel som si miesto, kde som bol sám. Usadil som sa do pohodlnej polohy a oči zameral na nebo. Sledoval som pohyb každého obláčika a snažil uvoľniť. Bolesť bola silná a nešlo to dobre, proste nedalo sa. Vnútorný hlas mi ale stále hovoril: "Keď budeš držať napätie, podvedomie nebude môcť napraviť tvoje kostičky. Pusti tú bolesť a ono sa už postará o nápravu". Takže som sa skrz to všetko dokázal preniesť a pustil som bolesť do seba. Prežíval som bolesť v hlave, ale nohy som začal mať viac a viac uvoľnené. Dostal som sa do stavu, kedy bolesť ostala iba v mojej hlave, skrátka cítil som iba nervovú sústavu v oblasti nôh. Nohy som mal absolútne uvoľnené natoľko, že by som sa v tej chvíli nedokázal ani pohnúť. A vtedy som to pocítil. Podvedomie začalo pracovať. Začalo mi opravovať moje kostičky. Cítil som ako to pracuje, ako sa to napravuje. Dokonca som až počul to praskanie kostičiek a oni sa hýbali samovoľne, tam kam bolo treba. Mal som úsmev na tvári, aj cez bolesť, a už som vedel, že bude všetko v poriadku. Tento proces trval asi 15 minút. Po tomto naozaj kratučkom čase prišiel signál "hotovo". Ešte chvíľu som sedel a ďakoval. Postupne sa bolesť premieňala na jemnejšiu a v priebehu niekoľkých hodín ostalo už iba príjemné šteklenie. Teraz som sa mal už len naučiť postupne a jemne používať opravené chodidlá. Požiadal som tajomstvo, aby mi ešte aj v tom pomohlo. Stalo sa tak. Dostal som dva dni služby v kuchyni a to mi zabezpečilo, že som mohol mať na nohách ľahšiu obuv.

Po určitom čase som z toho všetkého "svinstva", čo som musel nosiť, dostal aj mikózu, ale to už bola s tajomstvom naozaj len brnkača.

· Pridal Ericek d�a 14.12.2009· 3 Koment�rov · 2232 Pre��tan� ·

Koment�re

Aj to nie je pre Vesmír žiaden problém

Prida� koment�r

Hodnotenia